Ondrej Dostál je slovenský politik, sociológ, bývalý novinár a predseda Občianskej konzervatívnej strany. Členovia Občianskej konzervatívnej strany by sa mali stať súčasťou kandidátky strany Sloboda a Solidarita aj v nadchádzajúcich voľbách. O pokračovaní spolupráce rozhodol republikový snem v Nitre. Dostál sa po rokovaní výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj exkluzívne vyjadril k téme zmeny rodného čísla po tranzícii transrodových ľudí, o pokutovaní štátnych orgánov ale aj o katastrofálnom stave slovenských železníc a o prípadnom štrajku odborárov.
Reagovali ste negatívne na návrh zákona ohľadom zmeny rodného čísla po tranzícii, myslíte, že existuje nejaká zlatá stredná cesta?
Myslím, že stredná cesta neexistuje. Ten návrh je zlý od začiatku do konca. Zlatá stredná cesta je ten návrh odmietnuť.
Keď zapisujete návrh na vklad do katastra alebo robíte kúpnopredajné zmluvy, prečo nie je kataster postihovaný, ak vklad nezapíše do 30 dní?
Toto sa netýka iba katastra, týka sa to všetkých konaní štátu. Keď zákony ukladajú orgánom verejnej moci nejaké povinnosti, stanovujú im lehoty a stáva sa, nie výnimočne, že lehoty dodržané nie sú. Je to vec kapacít príslušných orgánov. Povedzme, že v stavebnom konaní, napriek stanoveným lehotám, dochádzalo k naťahovaniu lehôt skoro pravidelne. Ak ide o jednoduché úkony, štátne orgány to zvyknú vybaviť pomerne rýchlo.
Nemali by byť za to pokutované?
Tak to by museli byť pokutované všetky orgány. Úrady nemajú kapacitu, aby to stihli v stanovenom termíne. Čo by sme z toho mali, keď ich budeme pokutovať, keď to nestihnú ani napriek tomu.
Na výhybke v Žiline sa stala nehoda, bolo to pre katastrofálny stav železničnej infraštruktúry na Slovensku. Vláda nechala zájsť tento stav do bodu, kedy sa dlh na údržbe železníc vyšplhal do výšky stámiliónov eur. Zaujíma nás váš názor, dosť to totiž zasahuje do rozpočtu Slovenska, keď sa to jedného dňa spočíta.
Slovenská republika má modernizačný dlh nielen v oblasti železničnej infraštruktúry ale aj v oblasti verejných budov, školstva a zdravotníctva. Problémom je, že sa rozhadzujú peniaze na množstvo vecí, ktoré nepatria k základným úlohám štátu. Politici si robia populistické kampane cez rozdávanie peňazí svojim voličom cez rôzne balíčky. Potom, samozrejme, aj keď sa zvyšuje deficit a daňové zaťaženie, peniaze nestačia na základné funkcie, ktoré by štát mal vykonávať. Veľmi často sa to rieši tak, že sa tie veci iba hasia a údržba a modernizačný dlh narastá. Takto je to zrejme aj v prípade železníc.
V tomto prípade sa to pokúša hasiť prezidentka Zuzana Čaputová, máme informáciu od odborárov že sa s nimi stretla za okrúhlym stolom. Je to posledné varovanie pred štrajkom. Je podľa vás lepšia diplomatická cesta alebo štrajk?
Tak, už štrajkovali aj lekári, možno budú aj železničiari. Neviem či bude tlak železničiarov taký silný, ako bol tlak lekárov. No lekári si štrajkom vynútili vyššie platy a splnenie ďalších požiadaviek, tak železničiari možno budú rovnako úspešní.
