Ódorovej vláda nastupovala do náročných časov pre Slovensko, bez dôvery zo strany parlamentu a nedostatkom financií. Napriek náročným podmienkam hodnotí svoje funkčné obdobie za pokojné. Na stredajšej tlačovej konferencií skonštatoval, že sa vláde podarilo znova získať dôveru občanov. Zaskočila ho však politická kampaň, ktorá vtiahla úradnícku vládu do predvolebného boja a šírila nepravé informácie.
V stredu (18.10.) sa uskutočnila tlačová konferencia na zhodnotenie činnosti hlavného kabinetu. Premiér Ódor predstavil dvadsať zásadných bodov, ktorým sa vláda počas funkcie venovala. Fungovanie vlády podľa jeho slov prebehlo pokojne a odborne. Za podstatné úspechy považuje záchranu eurofondov vo výške 700 mil. eur, zabezpečenie nízkych cien energií pre domácnosti, implementáciu plánu obnovy a sociálnu pomoc. Taktiež zdôraznil zvýšenie dotácií pre vysoké školy a skvalitnenie vzdelávania. V oblasti zdravotníctva zaznamenal premiér zlepšenie jeho stavu a modernizáciu nemocníc. Ďalej podčiarkol zonáciu prírodných oblastí a pokračovanie v reforme súdnictva, informuje TASR.
Premiér taktiež spomenul päť oblastí, v ktorých jeho kabinet zanechal priestor pre novú vládu na zlepšenie. V prvom rade načrtol plán na zvýšenie hrubého domáceho produktu. Ďalšou oblasťou, ktorej by sa nová vláda mala venovať, je predísť odchodom mladých a talentovaných Slovákov do zahraničia. Taktiež navrhujú inú politickú stratégiu narábania s eurofondami. Ódor tiež vyzdvihol potrebu decentralizovať rozhodnutia, aby sa problémy riešili viac osobitne za pomoci samospráv regiónov. Posledným sektorom, na ktorý by podľa neho mala dohliadnuť nová vláda, je sociálna politika. Konkrétne ide o poskytnutie efektívnejšej pomoci zraniteľným skupinám, a lepšie hospodárenie s prostriedkami.
V čom hodnotí zlyhanie vlády je neochota zo strany parlamentu zaoberať sa problémami, ktoré Ódor považuje za akútne pre Slovensko. Premiér mal v pláne riešiť kvalitu lekárov, trápi ho vysoký vek pediatrov, no podobne ako s riešením otázky migrácie sa stretol s odmietnutím o rokovaní na dané témy. Premiéra však najviac zaskočil priebeh politickej kampane. “Najviac ma zaráža, že bez toho aby sa o to aktívne pričinila vláda bola vťahovaná do predvolebného boja a kampane. Zažili sme veľa osobných útokov a klamstiev,” povedal pre médiá premiér na stredajšej tlačovej konferencií.
Pred piatimi mesiacmi zasadla prvýkrát v histórií Slovenska úradnícka vláda. V polovici mája 2023 ju vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová ako následok vládnej krízy v decembri. Do kresla bývalého premiéra Eduarda Hegera vtedy zasadol ekonóm a bývalý viceguvernér Národnej banky, Ľudovít Ódor. Úradnícka vláda bol zvolená len na päťmesačné obdobie, do doby predčasných parlamentných volieb.
Ódorovej vláde sa podľa jeho slov počas piatich mesiacov podarilo zvýšiť dôveru občanov vo vládu, a zachrániť financie. Premiér taktiež zdôraznil, že jeho vláda vstupovala do rozpadajúceho sa štátu bez dôvery v parlament a s vyčerpanými financiami. „Dôvera vo vládu narástla za posledné obdobia. Takisto aj nedôvera klesla a je najnižšia medzi všetkými vládami, ktoré sme tu mali. Polícia aj armáda si užívajú vysokú dôveru ľudí,“ skonštatoval na konferencií premiér.
Na otázku ohľadom vlastnej budúcnosti zatiaľ nemá odpoveď. “Uvidíme, čo prinesie život, nikdy nehovor nikdy, takže zatiaľ nehovorím nie na žiadne moje smerovanie. Chcem si nechať pár týždňov voľna,” uviedol pre médiá Ódor.
Parlament by sa mal v novom zložení podľa Ústavy SR zísť najneskôr do 30 dní od vyhlásenia výsledku volieb. Ustanovujúcu schôdzu novej Národnej rady by mala zvolávať prezidentka Čaputová. Trojkoalicia Smer-SD, Hlas-SD a SNS podpísali v pondelok koaličnú zmluvu, kabinet novej vlády však zatiaľ nie je kompletný. Vymenovanie ministrov komplikuje odmietnutie prezidentky nominovať Rudolfa Huliaka za šéfa rezortu životného prostredia. Čaputová žiada Roberta Fica o doručenie nového návrhu kandidáta.
