Viete ktoré slovenské nehmotné dedičstvo patrí do zoznamu UNESCO?

Autor: Žofia Petrášová
Zdroj foto: FB Máme radi folklór
Na zozname máme zapísaných až 9. prvkov.

Na zozname máme zapísaných až 9. prvkov.

O hmotných pamiatkach UNESCO ste už rozhodne počuli, viete však čo patrí medzi unikátne nehmotné dedičstvo?  V súčasnosti je živé dedičstvo Slovenskej republiky v reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva deviatimi prvkami.

  1. Fujara

Pre našu krajinu neexistuje viac príznačný zvuk ako mohutné tóny fujary. Pod jej melódiou si každý správny Slovák predstaví salaše a stádo oviec valiace sa po kopcoch, niet sa čomu čudovať, veď od pradávna na nej hrávali slovenskí pastieri. Fujara však okrem zvuku vyniká aj svojim vzhľadom, je to totiž nadmerne dlhá píšťala pozostávajúca z troch otvorov na prsy. Skladá sa z širšej píšťaly s dĺžkou do 2 metrov a menšej 50 až 80 centimetrovej píšťaly, uvádza UNESCO na dosah.

  1. Terchovská muzika

Ako píše Terchovská muzika, jedná sa o archaickú ľudovú hudbu ktorá sa, ako to už z názvu vyplýva, vyskytuje v oblasti Terchovej. Typický sú pre ňu väčšinou traja až štyria sláčikový hráči a dvojstrunová basa. Spev je zvyčajne viachlasný. Terchovská hudba vznikla pôvodne na tanec, z toho dôvodu je príznačná svojou temperamentnosťou. Presný vznik nie je známy, pretože sa dedila ústnym tradovaním.

  1. Gajdošská kultúra

Pod tento názov spadá celá tradícia, prejavy a vedomosti, ktoré sú na gajdy viazané. Jej korene siahajú až do 14. storočia, no na základe kultúrnej kontinuity sa jej podarilo zachovať až dodnes. Napriek tomu, že gajdy sú súčasťou stredoeurópskej kultúry, tie slovenské vynikajú technologickými postupmi pri výrobe, estetickým stvárnením či lokálnymi a individuálnymi štýlovým znakmi, informuje UNESCO. 

  1. Bábkarstvo

Tradičné bábkarstvo priniesli na naše územie kočovníci, ktorý sa týmto remeslom živili, Pôvodný bábkarský repertoár pochádza z európskych vzorcov, avšak v našich končinách prešiel procesom folklorizácie, a bol obohatený o lokálne tematické a jazykové prvky. Ako uvádza samotné UNESCO, prvé zmienky pochádzajú už z 17. a 18. storočia.

  1. Horehronský viachlasný spev

Ako informuje Ministerstvo kultúry, fenomén typický pre lokalitu Horehronia je príznačný svojim intenzívnym hrdelným prejavom s veľkou nosnosťou do diaľky. Táto tradícia je spájaná s vitalitou a prvkami pochádzajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života ako aj s náboženskou identitou obyvateľov tohto regiónu. Horehronský spev ovplyvnila najmä duchovná pieseň takzvaného „východného obradu“.

  1. Modrotlač

Krása tejto techniky farbenia látky je nepopierateľná. Tradičný vzor je tlačený na látku bielu látku pomocou takzvanej rezervy, ktorá je sfarbená do modrého indiga, farby ktorá sa získava z tropického indigovníka. K typickým produktom patrili veľké slávnostné šatky, používané najmä na obrady a výnimočné udalosti. Odev vyrobený pomocou modrotlače sa nemusel často prať a jeho výroba bola finančne nenáročná. Väčšina modrotlačových dielní fungovala až do polovice minulého storočia, píše Lexikon.sk.

  1. Drotárstvo

Pôvodne ako vandrovné doplnkové zamestnanie na podomové úpravy kuchynského riadu či predaj drôtených výrobkov, vzniklo ako odpoveď na zložité ekonomické a sociálne pomery v kopaničiarskych oblastiach Považia a Kysúc, uvádza UNESCO. Koncom 19. storočia tak vzniklo viac ako 150 drotárskych obcí. Rozvoj drotárstva však zaštval príchod 1. svetovej vojny a po roku 1918 začalo úplne upadať ako dôsledok konkurenčnej priemyselnej výroby.

  1. Sokoliarstvo

Skladá za zo súboru zručností, pomôcok a poznatkov o manipulácii s lietavými dravcami za účelom chovu, lovu a výcviku. Sokoliarstvo u nás patrí k jedným z najstarších techník získavania potravy. Na Slovensku sa začalo praktikovať už od 5. storočia a za čias Veľkej Moravy. V priebehu svojho vývoja prešlo rôznymi alternáciami na základe regiónu a genotypu krajiny, čím si získalo svoju jedinečnosť a lokálnu príznačnosť, píše Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru.

  1. Tradície spojené s chovom koňa Lipican

V neposlednom rade na zoznam patrí aj kultúra a praktiky chovu koňa Lipican, ktorý patrí medzi najstaršie kultúrne plemená koní v Európe. Ako uvádza Národný žrebčín Topoľčianky, svojmu pôvodu vďačí starošpanielskym a starotalianskym koňom. Vyšľachtený bol však v dvornom žrebčíne Lipica v Slovinsku.  Lipican bol u nás obľúbeným plemenom vďaka svojej tvrdohlavosti a živému temperamentu ale aj dobrej učenlivosti. Na zoznam UNESCO sa dostal ako momentálne najčerstvejší prírastok.