Tento rok až 368 detí zažilo násilie: „Nemôžeme zakrývať oči“ apeluje prezidentka Čaputová

Autor: Jana Kováčová
Zdroj foto: FB Zuzana Čaputová
V priebehu posledných 10 mesiacov tohto roku sa stalo až 368 detí obeťami násilnej trestnej činnosti a z toho 92 detí bolo týraných. Prezidentka Čaputová sa zúčastnila každoročnej „bubnovačky“ za prevenciu týrania.

V priebehu posledných 10 mesiacov tohto roku sa stalo až 368 detí obeťami násilnej trestnej činnosti a z toho 92 detí bolo týraných. Prezidentka Čaputová sa zúčastnila každoročnej „bubnovačky“ za prevenciu týrania.

O vysokých číslach informuje Polícia Slovenskej republiky. Zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité, aby žiaden dospelý nepodceňoval situáciu alebo akúkoľvek formu násilia, pretože môže zanechať nenapravitešné škody. Obzvlášť ak sa jedná o krehkú psychiku dieťaťa.

Každoročne sa pri príležitosti Svetového dňa prevencie týrania a zneužívania koná na školách po celom Slovensku a Česku takzvaná „bubnovačka“. Deti a dospelý bubnujú, aby ich slová boli lepšie počuť. Tento rok navštívila prezidentka Zuzana Čaputová špecializované Centrum Slniečko pri Nitre pre týrané a zneužívané deti. Ako píše v statuse na facebooku prezidentka, pracovníčky potrebujú efektívnejšiu a lepšiu podporu zo strany štátu v podobe prepojených právnych zákonov.

Taktiež je potrebné vyriešiť celkové spoločenské a kultúrne normy, ktoré by znížili výskyt násilia v slovenskej spoločnosti. „Pred násilím na deťoch nemôžeme zakrývať oči a musíme urobiť všetko pre to, aby sme mu vedeli predchádzať a obetiam dokázali čo najlepšie pomôcť,“ apeluje hlava štátu v statuse. Národné koordinačné stredisko Detstvo bez násilia informuje o rôznych formách ubližovania. Jedná sa o fyzické týranie, psychické týranie, sexuálne zneužívanie, zanedbávanie, šikana a sekundárna viktimizácia.

Identifikácia násilia na deťoch

Ako píše iniciatíva Detstvo bez násilia, na to, aby bol človek schopný poskytnúť týraným deťom pomoc, je nutné najprv identifikovať o akú formu násilia sa jedná. Niekde to však nie je až tak jednoznačné, niektoré formy nie je navonok vôbec vidieť. Dieťa nemusí ani na prvý pohľad prejavovať známky, že nie je niečo v poriadku. Hlavnou prekážkou v rozpoznaní toho, že sa niečo deje sú stereotypy, ktoré v našej spoločnosti kolujú.

Za prvé, je potrebné si uvedomiť, že násilie nie je konflikt medzi dvoma rovnocennými stranami. Naopak, jeho hlavnou charakteristikou je zneužitie prevahy páchateľa nad obeťou. Či už sa jedná o sociálne postavenie, fyzickú prevahu alebo iné zdroje moci. Po druhé, páchateľ navonok vôbec nemusí pôsobiť ako agresor. Môže to byť náš blízky alebo známi, či už žena alebo muž. V bežných sociálnych interakciách sa môže zdať ako bežný človek. V neposlednom rade deti reagujú na násilie rôznymi spôsobmi. Častokrát si ani nemusia samé uvedomovať, že to čo sa deje nie je v poriadku. Môžu sa útočníka zastávať a chrániť ho. Dokonca celú skutočnosť niekoľko rokov popierať.

Rôzne formy násilia

Fyzické týranie je sprevádzané úmyselným spôsobovaním zranení a bolesti. Častokrát sa jedná o kopanie, fackovanie, udieranie, škrtenie či popálenie. Akonáhle sa u dieťaťa objavia fyzické prejavy násilia, je potrebné to riešiť. Naopak psychické ubližovanie je vyhrážanie alebo vysmievanie či emočné vydieranie. Hoci sa nejedná o ublíženie na telesnom zdraví, je tak isto vážne a môže na deťoch zanechať dlhodobé následky.

Ďalším častým spôsobom vykonávania násilia je sexuálne zneužívanie. Jedná sa o dotyky na intímnych miestach, obnažovanie alebo fotografovanie či šírenie detskej pornografie. Môže k nemu dochádzať aj od príslušníkov rodiny. Dieťa si tak nemusí uvedomovať, že sa jedná o zneužívanie. Dieťa do 15 rokov podľa slovenskej legislatívy nie je schopné dať súhlas, a tak sa v každom prípade jedná o trestný čin.

Aj zanedbávanie patrí medzi formy násilia, môže ísť o telesné, zdravotné alebo psychické. Jedná sa o nedostatočné zabezpečenie telesných potrieb, neadekvátnu zdravotnícku starostlivosť alebo zlyhanie v sprostredkovaní intelektuálneho a psychického rozvoja. V neposlednom rade patrí do zoznamu šikana. Tá je najbežnejšia v školských zariadeniach alebo detských kolektívoch. K šikane dochádza najmä pri fyzickom napadnutí ale taktiež aj pri urážaní a zosmiešňovaní. S vývojom nových technológií sa objavil nový strašiak v podobe kyberšikany. Jedná sa o zneužitie elektronických zariadení a internetu na úmyselné