ŠOKUJÚCE: Opozícia podáva ústavnú sťažnosť. Skrátená diskusia ako „rozprava do tmy“

Autor: Žofia Petrášová
Zdroj foto: FB Mária Kolíková
Súčasná vláda ako autoritársky režim?!

Súčasná vláda ako autoritársky režim?!

Parlamentná opozícia sa rozhodla podať ústavnú sťažnosť v súvislosti s novelou Trestného zákona. Obraňuje sa tak voči skrátenému legislatívnemu konaniu a obmedzenému času na diskusiu, počas ktorej sa novela pojednávala. Opozícia tak navrhuje zrušiť všetky doterajšie uznesenia Národnej rady SR pri procese schvaľovania danej legislatívy, informuje TASR.

Do čela ústavnej sťažnosti sa postavila poslankyňa za SaS Mária Kolíková, na pondelkovej tlačovej konferencii strany. „My sa obraciame na Ústavný súd s tým, že je nám ako opozičným poslancom hrubo znemožňované viesť riadnu debatu a diskusiu tak, ako sa patrí v demokratickej spoločnosti, a tým dochádza k narušeniu práv, ktoré ako poslanci v demokratickej spoločnosti máme,“ vyhlásila Kolíková na tlačovej konferencii.

Diskusia ako rozprava do tmy

Diskusiu opozície v Národnej rade pomenovala „rozpravou do tmy“, a dianie v parlamente prirovnala ku autoritárskym režimom. Podľa jej názoru, by nesúhlas opozície s legislatívnym návrhom mal byť vypočutý a bráni do úvahy. K sťažnosti sa pripojilo aj strana KDH a hnutie Slovensko na čele s Michalom Šipošom.

Šipoš upozornil najmä na odopieranie poslaneckých práv rozpravy, ktoré dáva za vinu predsedu parlamentu Petrovi Pellegrinimu (Hlas-SD). Podľa neho je diskusia jediný spôsob, ako prijímať kvalitné zákony. Hnutie Slovensko má v pláne podporiť akúkoľvek iniciatívu aj po tom, ako bude zákon oficiálne schválený.

Ako informujú TVnoviny, vládna novela Trestného zákona je momentálne v druhom čítaní. Jej prerokovanie bolo schválené v skrátenom legislatívnom konaní. Diskusia bola v prvom čítaní skrátená na 20 hodín a v druhom bol priestor na diskusiu vyhradených len na 62 hodín. Už v stredu je očakávaný finálny verdikt o jej schválení.

Vládna trojkoalícia navrhla začiatkom decembra reformu trestnej politiky. V rámci jej pôvodného uznesenia navrhuje úplne zrušenie Špeciálnej prokuratúry na čele s Danielom Lipšicom. Vláda je toho názoru, že tieto kroky majú viesť ku posilneniu právneho štátu a obmedzeniu sporov medzi Generálnou Špeciálnou prokuratúrou. Legislatíva má tiež znížiť tresty za korupciu či alternovať fungovanie Úradu na ochranu oznamovateľov.