Zmena má byť účinná od 1.spetembra. Poslanci prelomili veto hlavy štátu o dva hlasy. Návrh kritizoval aj minister školstva a školské organizácie. Telesná výchova bude povinným predmetom na základných školách v rozsahu minimálne troch hodín týždenne a na stredných školách dve hodiny týždenne. Telesná a športová výchova je predmetom, ktorý má priamy vplyv na fyzické aj duševné zdravie detí a mládeže. Podľa prezidentky Čaputovej zvýšením počtu hodín telesnej výchovy by došlo k zníženiu hodín v iných predmetoch, čo môže mať za následok znižovanie úväzkov učiteľov aj ich miezd.
Výnimku by mali mať tie základné školy, ktoré majú menej ako päť tried, keďže sa predpokladá, že nemajú telocvičňu. Poslanci o dva hlasy prelomili veto prezidentky, ktorá návrh vrátila do parlamentu na opätovné prerokovanie. Za hlasovalo 77 poslancov. Zákon podporila väčšina poslancov OĽaNO, Sme rodina aj Smeru, pridala sa aj napríklad Veronika Remišová. Väčšina z poslancov SaS, Hlasu a Demokratov sa zdržala.
„Predmetná právna úprava umožňuje školám vyučovať telesnú a športovú výchovu nad minimálny rozsah napríklad prostredníctvom zvýšenia cez voliteľné (disponibilné) hodiny,“ píše sa v dôvodovej správe.
Prezidentka zákon vrátila na základe odborných stanovísk ministerstva školstva, Štátnej školskej inšpekcie, predstaviteľov profesijných organizácií regionálneho školstva a Odborového zväzu školstva, ktoré jej boli doručené. „Vyplýva z nich, že schválený zákon by bol v praxi s účinnosťou od 1. septembra 2023 nevykonateľný aj pre tie školy, ktoré majú prístup k telocvični, a spôsobil by závažný zásah do výchovno-vzdelávacej činnosti škôl,“ uviedol hovorca Martin Strižinec.
„Naopak, na zabezpečenie zvýšeného počtu hodín telesnej a športovej výchovy by boli potrebné výberové konania na učiteľov telesnej a športovej výchovy, ktorých je už teraz nedostatok,“ skonštatoval v stanovisku Strižinec. Čaputová upozornila nato, že polovica škôl nemá vlastnú telocvičňu. Na prijatie potrebných zmien teda školy potrebujú viac času.
Prezidentka mala voči zákonu aj ústavnoprávnu výhradu týkajúcu sa odkladu jeho účinnosti. Tvrdí, že v zákone sa rozdielne zaobchádza s cirkevnými školami v porovnaní s ostatnými základnými školami.
Návrh kritizoval aj minister školstva Daniel Bútora. „Vnímame to ako zbytočné znepríjemnenie neuveriteľne náročnej situácie, v ktorej sa školy a učitelia nachádzajú,“ povedal.
K zmene sa kriticky vyjadrila Eva Horníková, prezidentka Združenia základných škôl Slovenska, aj Slovenská komora učiteľov. Poukázali na to, že riaditelia škôl dostanú minimálny čas na zavedenie zmien či na problém s kapacitami v telocvičniach. Riaditelia budú podľa nich musieť niektorým učiteľom znížiť úväzky, niektorých dokonca aj prepustiť.
